11. Ekādasakanipāto

455. Mātuposakajātakaṃ (1)

1.

Tassa nāgassa vippavāsena, virūḷhā sallakī ca kuṭajā ca;

Kuruvindakaravīrā [karavarā (sī. syā.)] tisasāmā ca, nivāte pupphitā ca kaṇikārā.

2.

Kocideva suvaṇṇakāyurā, nāgarājaṃ bharanti piṇḍena;

Yattha rājā rājakumāro vā, kavacamabhihessati achambhito [asambhīto (sī. syā. pī.)].

3.

Gaṇhāhi nāga kabaḷaṃ, mā nāga kisako bhava;

Bahūni rājakiccāni, tāni [yāni (sī. pī.)] nāga karissasi.

4.

Sā nūnasā kapaṇikā, andhā apariṇāyikā;

Khāṇuṃ pādena ghaṭṭeti, giriṃ caṇḍoraṇaṃ pati.

5.

Kā nu te sā mahānāga, andhā apariṇāyikā;

Khāṇuṃ pādena ghaṭṭeti, giriṃ caṇḍoraṇaṃ pati.

6.

Mātā me sā mahārāja, andhā apariṇāyikā;

Khāṇuṃ pādena ghaṭṭeti, giriṃ caṇḍoraṇaṃ pati.

7.

Muñcathetaṃ mahānāgaṃ, yoyaṃ bharati mātaraṃ;

Sametu mātarā nāgo, saha sabbehi ñātibhi.

8.

Mutto ca bandhanā nāgo, muttamādāya kuñjaro [kāsirājena pesito (sī. syā.), mutto dāmāto kuñjaro (pī. sī. niyya)];

Muhuttaṃ assāsayitvā [vissamitvāna (sī.)], agamā yena pabbato.

9.

Tato so naḷiniṃ [nilinaṃ (syā.)] gantvā, sītaṃ kuñjarasevitaṃ;

Soṇḍāyūdakamāhatvā [māhitvā (syā. ka.)], mātaraṃ abhisiñcatha.

10.

Koya anariyo devo, akālenapi vassati [akālena pavassati (sī. syā.), akālena’tivassati (pī.)];

Gato me atrajo putto, yo mayhaṃ paricārako.

11.

Uṭṭhehi amma kiṃ sesi, āgato tyāhamatrajo;

Muttomhi kāsirājena, vedehena yasassinā.

12.

Ciraṃ jīvatu so rājā, kāsīnaṃ raṭṭhavaḍḍhano;

Yo me puttaṃ pamocesi, sadā vuddhāpacāyikanti.

Mātuposakajātakaṃ paṭhamaṃ.

456. Juṇhajātakaṃ (2)

13.

Suṇohi mayhaṃ vacanaṃ janinda, atthena juṇhamhi idhānupatto;

Na brāhmaṇe addhike tiṭṭhamāne, gantabba [gantabya (ka.)] māhu dvipadinda [dipadāna (sī. pī.), dvipadāna (syā.)] seṭṭha.

14.

Suṇomi tiṭṭhāmi vadehi brahme, yenāsi [yenāpi (syā. ka.)] atthena idhānupatto;

Kaṃ vā tvamatthaṃ mayi patthayāno, idhāgamā brahme tadiṅgha brūhi.

15.

Dadāhi me gāmavarāni pañca, dāsīsataṃ satta gavaṃsatāni;

Parosahassañca suvaṇṇanikkhe, bhariyā ca me sādisī dve dadāhi.

16.

Tapo nu te brāhmaṇa bhiṃsarūpo, mantā nu te brāhmaṇa cittarūpā;

Yakkhā nu [yakkhā va (sī. pī.)] te assavā santi keci, atthaṃ vā me abhijānāsi kattaṃ.

17.

Na me tapo atthi na cāpi mantā, yakkhāpi me assavā natthi keci;

Atthampi te nābhijānāmi kattaṃ, pubbe ca kho [pubbeva kho (syā. ka.)] saṅgatimattamāsi.

18.

Paṭhamaṃ idaṃ dassanaṃ jānato me, na tābhijānāmi ito puratthā;

Akkhāhi me pucchito etamatthaṃ, kadā kuhiṃ vā ahu saṅgamo no.

19.

Gandhārarājassa puramhi ramme, avasimhase takkasīlāyaṃ deva;

Tatthandhakāramhi timīsikāyaṃ [timissikāyaṃ (sī. aṭṭha.), timissakāyaṃ (syā.)], aṃsena aṃsaṃ samaghaṭṭayimha.

20.

Te tattha ṭhatvāna ubho janinda, sārāṇiyaṃ [sāraṇīyaṃ (ka.)] vītisārayimha [vītisārimha (sī. syā. pī.)] tattha;

Sāyeva no saṅgatimattamāsi, tato na pacchā na pure ahosi.

21.

Yadā kadāci manujesu brahme, samāgamo sappurisena hoti;

Na paṇḍitā saṅgatisanthavāni, pubbe kataṃ vāpi vināsayanti.



11. 十一集
455. 养母本生经（1）
1.
因那象离开此地，长大了的沙罗基树和野茉莉；
库如温达卡拉维拉、提萨沙马，以及在无风处开放的卡尼卡拉花。
2.
有人以黄金装饰者，以食物供养象王；
在此王或王子，无所畏惧地穿上铠甲。
3.
接受食物吧，大象，大象啊，不要消瘦；
许多王的职责，那些你都要去做。
4.
她确实是个可怜人，瞎眼无人引导；
她的脚碰到了树桩，在险峻山崖边。
5.
她是谁呢，大象啊，那瞎眼无人引导者；
脚碰到了树桩，在险峻山崖边。
6.
那是我的母亲，大王啊，瞎眼无人引导；
脚碰到了树桩，在险峻山崖边。
7.
放走这大象吧，这位赡养母亲者；
让大象与母亲团聚，与所有亲属相会。
8.
大象从束缚中解脱，这象王获得自由；
稍作休息后，朝着山的方向而去。
9.
然后他去到莲池，那清凉象所喜欢之处；
用鼻子取水，为母亲沐浴。
10.
是哪个无礼的天神，在非时下雨；
我的儿子已离去，他是我的照料者。
11.
母亲请起来，为何躺着，你的儿子我已回来；
我已被迦尸国王释放，那位威德之毗提诃王。
12.
愿那国王长寿，迦尸国土的繁荣者；
他释放了我的儿子，常敬奉年长者。
养母本生经第一终
456. 月光本生经（2）
13.
请听我的话语，民之君主，我为事来到此月夜；
当婆罗门旅人停留时，两足尊主啊，他们说不该离去。
14.
我听着站在这里，婆罗门请说，你为何事来到此处；
你对我有何期望，婆罗门请告诉我来意。
15.
请给我五个最好的村庄，一百名女仆，七百头牛；
超过一千金币，还有两位与我相称的妻子。
16.
婆罗门啊，你有可怕的苦行之力，婆罗门啊，你有神奇的咒语，
或是有夜叉听命于你，还是你知道我曾做过什么事？
17.
我既无苦行之力也无咒语，也没有夜叉听命于我；
我也不知道你曾做过什么事，只是从前有过一面之缘。
18.
据我所知这是第一次见面，我不记得以前见过；
请告诉我这是怎么回事，我们何时何地相遇过？
19.
在甘陀罗王的美丽城市，我们住在塔克西拉（今巴基斯坦塔克西拉），陛下；
在那里漆黑的夜晚，我们肩并肩擦身而过。
20.
我们两人在那里站着，民之君主，在那里互相寒暄；
那只是我们的一面之缘，此后此前都未相见。
21.
婆罗门啊，在人世间任何时候，若与善人相遇；
智者不会因相识之情，而毁坏过去所作之事。

22.

Bālāva [bālā ca (sī. syā. pī.)] kho saṅgatisanthavāni, pubbe kataṃ vāpi vināsayanti;

Bahumpi bālesu kataṃ vinassati, tathā hi bālā akataññurūpā.

23.

Dhīrā ca kho saṅgatisanthavāni, pubbe kataṃ vāpi na nāsayanti;

Appampi dhīresu kataṃ na nassati, tathā hi dhīrā sukataññurūpā.

24.

Dadāmi te gāmavarāni pañca, dāsīsataṃ satta gavaṃsatāni;

Parosahassañca suvaṇṇanikkhe, bhariyā ca te sādisī dve dadāmi.

25.

Evaṃ sataṃ hoti samecca rāja, nakkhattarājāriva tārakānaṃ;

Āpūratī kāsipatī tathāhaṃ, tayāpi me saṅgamo ajja laddhoti.

Juṇhajātakaṃ dutiyaṃ.

457. Dhammadevaputtajātakaṃ (3)

26.

Yasokaro puññakarohamasmi, sadātthuto samaṇabrāhmaṇānaṃ;

Maggāraho devamanussapūjito, dhammo ahaṃ dehi adhamma maggaṃ.

27.

Adhammayānaṃ daḷhamāruhitvā, asantasanto balavāhamasmi;

Sa kissa hetumhi tavajja dajjaṃ, maggaṃ ahaṃ dhamma adinnapubbaṃ.

28.

Dhammo have pāturahosi pubbe, pacchā adhammo udapādi loke;

Jeṭṭho ca seṭṭho ca sanantano ca, uyyāhi jeṭṭhassa kaniṭṭha maggā.

29.

Na yācanāya napi pātirūpā, na arahatā [na arahati (sī. pī.), arahati (ka.)] tehaṃ dadeyyaṃ maggaṃ;

Yuddhañca no hotu ubhinnamajja, yuddhamhi yo jessati tassa maggo.

30.

Sabbā disā anuvisaṭohamasmi, mahabbalo amitayaso atulyo;

Guṇehi sabbehi upetarūpo, dhammo adhamma tvaṃ kathaṃ vijessasi.

31.

Lohena ve haññati jātarūpaṃ, na jātarūpena hananti lohaṃ;

Sace adhammo hañchati [haññati (sī. syā.), haññiti (katthaci)] dhammamajja, ayo suvaṇṇaṃ viya dassaneyyaṃ.

32.

Sace tuvaṃ yuddhabalo adhamma [yuddhabalo’si’dhamma (ka. sī.), yuddhabalo’sa’dhamma (pī.)], na tuyha vuḍḍhā [vaddhā (sī. pī.)] ca garū ca atthi;

Maggañca te dammi piyāppiyena, vācāduruttānipi te khamāmi.

33.

Idañca sutvā vacanaṃ adhammo, avaṃsiro patito uddhapādo;

‘‘Yuddhatthiko ce na labhāmi yuddhaṃ’’, ettāvatā hoti hato adhammo.

34.

Khantībalo yuddhabalaṃ vijetvā, hantvā adhammaṃ nihanitva [vihanitvā (ka.)] bhūmyā;

Pāyāsi vitto [citto (syā.)] abhiruyha sandanaṃ, maggeneva atibalo saccanikkamo.

35.

Mātā pitā samaṇabrāhmaṇā ca, asammānitā yassa sake agāre;

Idheva nikkhippa sarīradehaṃ, kāyassa bhedā nirayaṃ vajanti te [vajanti (sī. pī.)];

Yathā adhammo patito avaṃsiro.

36.

Mātā pitā samaṇabrāhmaṇā ca, susammānitā yassa sake agāre;

Idheva nikkhippa sarīradehaṃ, kāyassa bhedā sugatiṃ vajanti te;

Yathāpi dhammo abhiruyha sandananti.

Dhammadevaputtajātakaṃ [dhammajātakaṃ (sī. pī.)] tatiyaṃ.

458. Udayajātakaṃ (4)

37.

Ekā nisinnā suci saññatūrū, pāsādamāruyha aninditaṅgī;

Yācāmi taṃ kinnaranettacakkhu, imekarattiṃ ubhayo vasema.

38.

Okiṇṇantaraparikhaṃ, daḷhamaṭṭālakoṭṭhakaṃ;

Rakkhitaṃ khaggahatthehi, duppavesamidaṃ puraṃ.

39.

Daharassa yuvino cāpi, āgamo ca na vijjati;

Atha kena nu vaṇṇena, saṅgamaṃ icchase mayā.

40.

Yakkhohamasmi kalyāṇi, āgatosmi tavantike [tavantikaṃ (sī. pī.)];

Tvaṃ maṃ nandaya [nandassu (syā. ka.)] bhaddante, puṇṇakaṃsaṃ dadāmi te.



22.
愚者因相识之情，会毁坏过去所作之事；
对愚者所作再多也会毁坏，因为愚者本性就不知感恩。
23.
智者因相识之情，不会毁坏过去所作之事；
对智者所作虽少也不会毁坏，因为智者本性知恩图报。
24.
我给你五个最好的村庄，一百名女仆，七百头牛；
超过一千金币，我给你两位与你相称的妻子。
25.
贤者相会就是如此，国王啊，如同星中之月；
迦尸之主富足，我今日也得与你相会。
月光本生经第二终
457. 法天子本生经（3）
26.
我是荣誉与福德之作者，常受沙门婆罗门赞扬；
应得道路、受天人供养，我是法，给我道路，非法者。
27.
我乘坐非法之车，无所畏惧且力大；
为何原因我今日要给你，我从未给予的道路，法啊。
28.
法确实最先出现，后来非法在世间升起；
长者最尊最古老，年幼者让开长者的道路。
29.
不因乞求也不因适当，我不会给你道路；
今日就让我们两个决斗，谁赢了谁就得到道路。
30.
我已遍布所有方向，大力无量荣誉无比；
具足一切功德，非法啊你怎能战胜？
31.
铁能打碎黄金，而黄金不能打碎铁；
如果今日非法能打倒法，就像铁成了黄金般稀奇。
32.
如果你是战斗之力，非法啊，你没有长者和尊重者；
我给你道路不论喜不喜欢，也原谅你恶言相向。
33.
非法听到这番话，头向下脚朝天摔倒；
"想要战斗却得不到战斗"，如此非法就被打败。
34.
忍耐之力战胜战斗之力，打倒非法摔在地上；
欢喜地登上战车离去，那极大力量真实精进者从道路而去。
35.
在自己家中，对母亲父亲和沙门婆罗门，
不恭敬者，舍弃此身躯，身坏之后堕入地狱；
如同非法头向下摔倒。
36.
在自己家中，对母亲父亲和沙门婆罗门，
善加恭敬者，舍弃此身躯，身坏之后往生善趣；
如同法登上战车。
法天子本生经第三终
458. 优陀耶本生经（4）
37.
独自静坐端正双腿，登上宫殿无瑕之身；
我请求你乾闼婆眼睛般美丽者，今夜让我们两人一起度过。
38.
环绕着内壕沟，坚固的塔楼城门；
持剑者守护着，此城难以进入。
39.
无论年少或年轻，也找不到进来的路；
那么你用什么方法，想要与我相会？
40.
美丽的女子啊，我是夜叉，来到你身边；
贤妇请让我欢喜，我给你满满一罐金币。

41.

Devaṃ va yakkhaṃ atha vā manussaṃ, na patthaye udayamaticca aññaṃ;

Gaccheva tvaṃ yakkha mahānubhāva, mā cassu gantvā punarāvajittha.

42.

Yā sā rati uttamā kāmabhoginaṃ, yaṃ hetu sattā visamaṃ caranti;

Mā taṃ ratiṃ jīyi tuvaṃ sucimhi te, dadāmi te rūpiyaṃ kaṃsapūraṃ.

43.

Nāriṃ naro nijjhapayaṃ dhanena, ukkaṃsatī yattha karoti chandaṃ;

Vipaccanīko tava devadhammo, paccakkhato thokatarena esi.

44.

Āyu ca vaṇṇo ca [āyuṃ ca vaṇṇaṃ ca (ka. sī. pī.)] manussaloke, nihīyati manujānaṃ suggatte;

Teneva vaṇṇena dhanampi tuyhaṃ, nihīyati jiṇṇatarāsi ajja.

45.

Evaṃ me pekkhamānassa, rājaputti yasassini;

Hāyateva tava [hāyate vata te (sī. syā. ka.), hāyateva tato (pī.)] vaṇṇo, ahorattānamaccaye.

46.

Imināva tvaṃ vayasā, rājaputti sumedhase;

Brahmacariyaṃ careyyāsi, bhiyyo vaṇṇavatī siyā.

47.

Devā na jīranti yathā manussā, gattesu tesaṃ valiyo na honti;

Pucchāmi taṃ yakkha mahānubhāva, kathaṃ nu devāna [kathaṃ na devānaṃ (pī.)] sarīradeho.

48.

Devā na jīranti yathā manussā, gattesu tesaṃ valiyo na honti;

Suve suve bhiyyatarova [bhiyyataro ca (ka.)] tesaṃ, dibbo ca vaṇṇo vipulā ca bhogā.

49.

Kiṃsūdha bhītā janatā anekā, maggo ca nekāyatanaṃ pavutto;

Pucchāmi taṃ yakkha mahānubhāva, katthaṭṭhito paralokaṃ na bhāye.

50.

Vācaṃ manañca paṇidhāya sammā, kāyena pāpāni akubbamāno;

Bahunnapānaṃ gharamāvasanto, saddho mudū saṃvibhāgī vadaññū;

Saṅgāhako sakhilo saṇhavāco, etthaṭṭhito paralokaṃ na bhāye.

51.

Anusāsasi maṃ yakkha, yathā mātā yathā pitā;

Uḷāravaṇṇaṃ pucchāmi, ko nu tvamasi subrahā.

52.

Udayohamasmi kalyāṇi, saṅkarattā idhāgato [saṅgaratthā idhāgato (sī. pī.), saṅgaratthāyidhāgato (syā.)];

Āmanta kho taṃ gacchāmi, muttosmi tava saṅkarā [saṅgarā (sī. syā. pī.)].

53.

Sace kho tvaṃ udayosi, saṅkarattā idhāgato;

Anusāsa maṃ rājaputta, yathāssa puna saṅgamo.

54.

Atipatati [adhipatatī (sī. pī.)] vayo khaṇo tatheva, ṭhānaṃ natthi dhuvaṃ cavanti sattā;

Parijiyyati addhuvaṃ sarīraṃ, udaye mā pamāda [mā pamādaṃ (sī.)] carassu dhammaṃ.

55.

Kasiṇā pathavī dhanassa pūrā, ekasseva siyā anaññadheyyā;

Tañcāpi jahati [jahāti (sī. syā. pī.), jahātī (?)] avītarāgo, udaye mā pamāda carassu dhammaṃ.

56.

Mātā ca pitā ca bhātaro ca, bhariyā yāpi dhanena hoti kītā [bhariyāpi dhanena honti atittā (ka.)];

Te cāpi jahanti aññamaññaṃ, udaye mā pamāda carassu dhammaṃ.

57.

Kāyo parabhojananti ñatvā [kāyo ca parabhojanaṃ viditvā (ka.)], saṃsāre sugatiñca duggatiñca [sugatī ca duggatī ca (sī. syā. pī.), suggatiṃ duggatiñca (ka.)];

Ittaravāsoti jāniyāna, udaye mā pamāda carassu dhammaṃ.

58.

Sādhu bhāsatiyaṃ [bhāsatayaṃ (sī. pī.)] yakkho, appaṃ maccāna jīvitaṃ;

Kasirañca parittañca, tañca dukkhena saṃyutaṃ;

Sāhaṃ ekā pabbajissāmi, hitvā kāsiṃ surundhananti.

Udayajātakaṃ catutthaṃ.

459. Pānīyajātakaṃ (5)

59.

Mitto mittassa pānīyaṃ, adinnaṃ paribhuñjisaṃ;

Tena pacchā vijigucchiṃ, taṃ pāpaṃ pakataṃ mayā;

Mā puna akaraṃ pāpaṃ, tasmā pabbajito ahaṃ.



41.
无论天神、夜叉还是人类，除了优陀耶我不会渴求其他；
大威力的夜叉啊请你离去，离开后不要再回来。
42.
那是欲乐者的最高快乐，为此众生行不正道；
不要从你那里夺取清净的快乐，我给你满满一罐银币。
43.
男人用财富诱惑女人，在他想要的地方提高价码；
你的天性与我相违，明显地用较少的来换取。
44.
在人世间寿命和美貌，对美好的人类会减损；
因同样的美貌你的财富，今日也减损而衰老。
45.
当我这样观察时，荣耀的王女啊；
你的美貌正在衰退，随着日夜的流逝。
46.
就在这个年龄，有智慧的王女啊；
你应当修习梵行，会变得更加美丽。
47.
天神不像人类会衰老，他们身上没有皱纹；
我问你大威力的夜叉，天神的身体为何如此？
48.
天神不像人类会衰老，他们身上没有皱纹；
他们日复一日更加殊胜，天界的美貌和享受丰富。
49.
这里为何众多人恐惧，说有许多道路和处所；
我问你大威力的夜叉，立于何处不怕来世？
50.
正确地约束语言和意念，身体不作诸恶；
住在有充足饮食的家中，有信仰柔和乐于分享慷慨；
善于摄受说话温和柔软，立于此处不怕来世。
51.
你教导我如同，母亲和父亲一般；
我问你美好的形象者，你究竟是谁如此高贵？
52.
美丽的女子啊我是优陀耶，为了约定而来到此处；
我向你告别要走了，已脱离与你的约定。
53.
如果你是优陀耶，为了约定而来到此处；
请教导我王子啊，如何能再相会。
54.
年龄和时光飞逝如是，没有永恒之处众生离去；
身体无常且衰老，优陀耶啊勿放逸修习法。
55.
即使整个大地充满财富，独自拥有不与他共；
未离贪欲者也会舍弃，优陀耶啊勿放逸修习法。
56.
母亲和父亲和兄弟，以及用财富买来的妻子；
他们也会彼此舍离，优陀耶啊勿放逸修习法。
57.
知道身体是他人食物，在轮回中有善趣和恶趣；
了知这是短暂的住所，优陀耶啊勿放逸修习法。
58.
这夜叉说得很好，人们的生命短暂；
艰难且有限，又与苦相应；
我要独自出家，舍弃迦尸城。
优陀耶本生经第四终
459. 饮水本生经（5）
59.
朋友的饮用水，我未经允许便饮用；
之后我为此感到厌恶，那是我所作的恶业；
为了不再造作恶业，因此我出家。

60.

Paradārañca disvāna, chando me udapajjatha [upapajjatha (syā. ka.)];

Tena pacchā vijigucchiṃ, taṃ pāpaṃ pakataṃ mayā;

Mā puna akaraṃ pāpaṃ, tasmā pabbajito ahaṃ.

61.

Pitaraṃ me mahārāja, corā agaṇhu [agaṇhuṃ (sī. pī.), agaṇhi (ka.)] kānane;

Tesāhaṃ pucchito jānaṃ, aññathā naṃ viyākariṃ.

62.

Tena pacchā vijigucchiṃ, taṃ pāpaṃ pakataṃ mayā;

Mā puna akaraṃ pāpaṃ, tasmā pabbajito ahaṃ.

63.

Pāṇātipātamakaruṃ, somayāge upaṭṭhite;

Tesāhaṃ samanuññāsiṃ, tena pacchā vijigucchiṃ.

64.

Taṃ pāpaṃ pakataṃ mayā, mā puna akaraṃ pāpaṃ;

Tasmā pabbajito ahaṃ.

65.

Surāmerayamādhukā [madhukā (sī. syā. pī.)], ye janā paṭhamāsu no;

Bahūnaṃ te anatthāya, majjapānamakappayuṃ.

66.

Tesāhaṃ samanuññāsiṃ, tena pacchā vijigucchiṃ;

Taṃ pāpaṃ pakataṃ mayā, mā puna akaraṃ pāpaṃ;

Tasmā pabbajito ahaṃ.

67.

Dhiratthu subahū kāme, duggandhe bahukaṇṭake;

Ye ahaṃ paṭisevanto, nālabhiṃ tādisaṃ sukhaṃ.

68.

Mahassādā sukhā kāmā, natthi kāmā paraṃ [kāmaparaṃ (sī. pī.)] sukhaṃ;

Ye kāme paṭisevanti, saggaṃ te upapajjare.

69.

Appassādā dukhā kāmā, natthi kāmā paraṃ dukhaṃ;

Ye kāme paṭisevanti, nirayaṃ te upapajjare.

70.

Asī yathā sunisito, nettiṃsova supāyiko [supāsito (ka. sī. niyya), supāyito (ka. aṭṭha.)];

Sattīva urasi khittā, kāmā dukkhatarā tato.

71.

Aṅgārānaṃva jalitaṃ, kāsuṃ sādhikaporisaṃ;

Phālaṃva divasaṃtattaṃ, kāmā dukkhatarā tato.

72.

Visaṃ yathā halāhalaṃ, telaṃ pakkuthitaṃ [ukkaṭṭhitaṃ (sī. pī.), pakkuṭṭhitaṃ (syā.)] yathā;

Tambaloha [tampalohaṃ (syā.)] vilīnaṃva, kāmā dukkhatarā tatoti.

Pānīyajātakaṃ pañcamaṃ.

460. Yudhañcayajātakaṃ (6)

73.

Mittāmaccaparibyūḷhaṃ [paribbūḷhaṃ (sī. pī.)], ahaṃ vande rathesabhaṃ;

Pabbajissāmahaṃ rāja [pabbajissaṃ mahārāja (sī. pī.)], taṃ devo anumaññatu.

74.

Sace te ūnaṃ kāmehi, ahaṃ paripūrayāmi [ahaṃva pūrayāmi (ka.)] te;

Yo taṃ hiṃsati vāremi, mā pabbaja [pabbaji (pī.)] yudhañcaya [yudhañjaya (sī. syā.), yuvañjaya (pī.)].

75.

Na matthi ūnaṃ kāmehi, hiṃsitā me na vijjati;

Dīpañca kātumicchāmi, yaṃ jarā nābhikīrati.

76.

Putto vā pitaraṃ yāce, pitā vā puttamorasaṃ;

Negamo taṃ yāce [negamo yācate (sī. syā. pī.)] tāta, mā pabbaja yudhañcaya.

77.

Mā maṃ deva nivārehi, pabbajantaṃ rathesabha;

Māhaṃ kāmehi sammatto, jarāya vasamanvagū.

78.

Ahaṃ taṃ tāta yācāmi, ahaṃ putta nivāraye;

Ciraṃ taṃ daṭṭhumicchāmi, mā pabbaja yudhañcaya.

79.

Ussāvova tiṇaggamhi, sūriyuggamanaṃ pati;

Evamāyu manussānaṃ, mā maṃ amma nivāraya.

80.

Taramāno imaṃ yānaṃ, āropetu [taramānā imaṃ yānaṃ, āropentu (sī. pī.)] rathesabha;

Mā me mātā tarantassa, antarāyakarā ahu.

81.

Abhidhāvatha bhaddante, suññaṃ hessati rammakaṃ;

Yudhañcayo anuññāto, sabbadattena rājinā.

82.

Yohu seṭṭho sahassassa [manussānaṃ (syā.), sahassānaṃ (ka.)], yuvā kañcanasannibho;

Soyaṃ kumāro pabbajito, kāsāyavasano balī.

83.

Ubho kumārā pabbajitā, yudhañcayo yudhiṭṭhilo;

Pahāya mātāpitaro, saṅgaṃ chetvāna maccunoti.

Yudhañcayajātakaṃ chaṭṭhaṃ.

461. Dasarathajātakaṃ (7)



60.
看到别人的妻子，贪欲在我心中生起；
之后我为此感到厌恶，那是我所作的恶业；
为了不再造作恶业，因此我出家。
61.
大王啊在森林中，盗贼抓住了我父亲；
我虽知道但被问及时，对他们说了相反的话。
62.
之后我为此感到厌恶，那是我所作的恶业；
为了不再造作恶业，因此我出家。
63.
在索摩祭祀准备时，他们杀生；
我赞同了他们的行为，之后为此感到厌恶。
64.
那是我所作的恶业，为了不再造作恶业；
因此我出家。
65.
饮用酒类蜜酒的人们，最初是我们的；
他们为许多人带来不利，制造醉人的饮品。
66.
我赞同了他们的行为，之后为此感到厌恶；
那是我所作的恶业，为了不再造作恶业；
因此我出家。
67.
诅咒那众多的欲望，恶臭且多刺；
我追求它们时，未得到这样的快乐。
68.
欲乐有大快乐，没有比欲乐更大的乐；
那些追求欲乐的人，往生到天界。
69.
欲乐少乐多苦，没有比欲乐更大的苦；
那些追求欲乐的人，堕入地狱。
70.
如同锋利的剑，像磨利的长刀；
如同胸中投入标枪，欲望比这更苦。
71.
如同燃烧的炭火，比人更深的深坑；
如同白天炽热的铧头，欲望比这更苦。
72.
如同剧毒的哈拉哈拉，如同沸腾的油；
如同熔化的红铜，欲望比这更苦。
饮水本生经第五终
460. 战胜本生经（6）
73.
我向众多朋友大臣环绕的，车战之王致敬；
我要出家大王，愿陛下准许。
74.
如果你欲乐不足，我来为你补充；
谁伤害你我阻止，战胜啊不要出家。
75.
我不缺欲乐，也没有伤害我的人；
我想要作一盏明灯，不被老年摧毁。
76.
或是儿子请求父亲，或是父亲请求亲生子；
市民请求你孩子，战胜啊不要出家。
77.
陛下请勿阻止我，车战之王我要出家；
不要让我沉醉于欲乐，落入老年的控制。
78.
孩子我请求你，我的儿子我要阻止；
我想要长久见到你，战胜啊不要出家。
79.
如同草尖上的露水，面对日出时；
人的寿命也是如此，母亲啊请勿阻止我。
80.
车战之王赶快，让我登上这车；
让我母亲不要成为，我匆忙时的障碍。
81.
快跑吧贤者们，蓝马卡将成空城；
战胜得到允许，萨巴达塔王准许。
82.
他是千人之首，年轻如黄金般闪耀；
这位王子已出家，穿着袈裟有力量。
83.
两位王子都已出家，战胜和由地斯提罗；
舍弃父母亲，切断死亡的束缚。
战胜本生经第六终
461. 陀舍罗他本生经（7）

84.

Etha lakkhaṇa sītā ca, ubho otarathodakaṃ;

Evāyaṃ bharato āha, ‘‘rājā dasaratho mato’’.

85.

Kena rāmappabhāvena, socitabbaṃ na socasi;

Pitaraṃ kālakataṃ [kālaṅkataṃ (ka.)] sutvā, na taṃ pasahate dukhaṃ.

86.

Yaṃ na sakkā nipāletuṃ, posena lapataṃ bahuṃ;

Sa kissa viññū medhāvī, attānamupatāpaye.

87.

Daharā ca hi vuddhā ca [ye vuddhā (sī. aṭṭha.), ye vuḍḍhā (syā.)], ye bālā ye ca paṇḍitā;

Aḍḍhā ceva daliddā ca, sabbe maccuparāyaṇā.

88.

Phalānamiva pakkānaṃ, niccaṃ patanato bhayaṃ;

Evaṃ jātāna maccānaṃ, nicca maraṇato bhayaṃ.

89.

Sāyameke na dissanti, pāto diṭṭhā bahujjanā;

Pāto eke na dissanti, sāyaṃ diṭṭhā bahujjanā.

90.

Paridevayamāno ce, kiñcidatthaṃ udabbahe;

Sammūḷho hiṃsamattānaṃ, kayirā taṃ vicakkhaṇo.

91.

Kiso vivaṇṇo bhavati, hiṃsamattānamattano [mattanā (sī. aṭṭha. su. ni. 590)];

Na tena petā pālenti, niratthā paridevanā.

92.

Yathā saraṇamādittaṃ, vārinā parinibbaye [vārināvanibbāpaye (syā. ka.)];

Evampi dhīro sutavā, medhāvī paṇḍito naro;

Khippamuppatitaṃ sokaṃ, vāto tūlaṃva dhaṃsaye.

93.

Macco ekova [ekova macco (sī. syā. pī.)] acceti, ekova jāyate kule;

Saṃyogaparamātveva, sambhogā sabbapāṇinaṃ.

94.

Tasmā hi dhīrassa bahussutassa, sampassato lokamimaṃ parañca;

Aññāya dhammaṃ hadayaṃ manañca, sokā mahantāpi na tāpayanti.

95.

Sohaṃ dassañca bhokkhañca, bharissāmi ca [sohaṃ yasañca bhogañca, bhariyāpi ca (syā. ka.)] ñātake;

Sesañca pālayissāmi, kiccametaṃ [kiccamevaṃ (pī.)] vijānato.

96.

Dasa vassasahassāni, saṭṭhi vassasatāni ca;

Kambugīvo mahābāhu, rāmo rajjamakārayīti.

Dasarathajātakaṃ sattamaṃ.

462. Saṃvarajātakaṃ (8)

97.

Jānanto no mahārāja, tava sīlaṃ janādhipo;

Ime kumāre pūjento, na taṃ kenaci maññatha.

98.

Tiṭṭhante no mahārāje, adu [ādu (sī. pī.), ādū (syā.)] deve divaṅgate;

Ñātī taṃ samanuññiṃsu, sampassaṃ atthamattano.

99.

Kena saṃvaravattena, sañjāte abhitiṭṭhasi;

Kena taṃ nātivattanti, ñātisaṅghā samāgatā.

100.

Na rājaputta usūyāmi [rājaputta nussuyyāmi (ka.)], samaṇānaṃ mahesinaṃ;

Sakkaccaṃ te namassāmi, pāde vandāmi tādinaṃ.

101.

Te maṃ dhammaguṇe yuttaṃ, sussūsamanusūyakaṃ;

Samaṇā manusāsanti [samanusāsanti (sī. syā. pī.)], isī dhammaguṇe ratā.

102.

Tesāhaṃ vacanaṃ sutvā, samaṇānaṃ mahesinaṃ;

Na kiñci atimaññāmi, dhamme me nirato mano.

103.

Hatthārohā anīkaṭṭhā, rathikā pattikārakā;

Tesaṃ [tesu (pī.)] nappaṭibandhāmi, niviṭṭhaṃ [nibaddhaṃ (sī. pī.)] bhattavetanaṃ.

104.

Mahāmattā ca me atthi, mantino paricārakā;

Bārāṇasiṃ voharanti, bahumaṃsasurodakaṃ.

105.

Athopi vāṇijā phītā, nānāraṭṭhehi āgatā;

Tesu me vihitā rakkhā, evaṃ jānāhuposatha.

106.

Dhammena kira ñātīnaṃ, rajjaṃ kārehi saṃvara;

Medhāvī paṇḍito cāsi [cāpi (sī. pī.)], athopi ñātinaṃ hito.

107.

Taṃ taṃ ñātiparibyūḷhaṃ, nānāratanamocitaṃ;

Amittā nappasahanti, indaṃva asurādhipoti.

Saṃvarajātakaṃ aṭṭhamaṃ.

463. Suppārakajātakaṃ (9)

108.

Ummujjanti nimujjanti, manussā khuranāsikā;

Suppārakaṃ taṃ pucchāma, samuddo katamo ayaṃ.



84.
来吧！拉克哈纳和悉达，你们两个都下水吧；
婆罗多这样说："陀舍罗他王已死。"
85.
以罗摩的什么力量，应当悲伤而不悲伤；
听闻父亲去世，痛苦不能压倒你。
86.
那不能保护的，尽管人们多说；
为什么有智慧的智者，要让自己受苦。
87.
无论年轻或年长，无论愚者或智者；
无论富有或贫穷，一切都归向死亡。
88.
如同成熟的果实，常有坠落的危险；
如是已生的众生，常有死亡的恐惧。
89.
晚上看不见的，早上见到许多人；
早上看不见的，晚上见到许多人。
90.
若以悲叹能，获得某些利益；
明智者也会，迷惑伤害自己。
91.
伤害自己的人，变得消瘦失色；
死者不因此得养，悲叹毫无意义。
92.
如同燃烧的房屋，用水来熄灭；
如是智者多闻，聪明有智慧人；
迅速生起的忧愁，如风吹散棉絮。
93.
人独自离去，独自生于家族；
一切众生的结合，终归于分离。
94.
因此智者多闻者，观察此世界和他世；
了知法心与意念，大忧愁不能烧恼。
95.
我将见也将享用，也将扶养亲属；
其余我将护持，这是知者的职责。
96.
一万年又，六千年；
颈如螺贝大臂的，罗摩治理王国。
陀舍罗他本生经第七终
462. 僧婆罗本生经（8）
97.
人民的统治者知道，大王你的品德；
尊敬这些王子们，不轻视你。
98.
在我们大王在世时，或已升天后；
亲属们都赞同你，看到自己的利益。
99.
以什么僧婆罗行为，你立足于生处；
为何聚集的亲族，不会超越你。
100.
王子不嫉妒，沙门大仙；
恭敬礼拜他们，顶礼如是者的足。
101.
他们见我具德行，乐于听闻不嫉妒；
沙门教导我，仙人乐于法德。
102.
我听闻他们的话，那些沙门大仙；
不轻视任何人，我的心乐于法。
103.
象兵军队成员，车兵步兵战士；
我不阻碍他们，既定的食物薪资。
104.
我有大臣们，谋士和侍从；
他们治理波罗奈城（今印度瓦拉纳西），有丰富的肉和美酒。
105.
还有繁荣的商人，从各国而来；
我为他们安排保护，戒者请如是知。
106.
据说以法对亲族，治理国家僧婆罗；
你是聪明的智者，也是亲族的利益。
107.
亲族环绕着你，饰以各种珠宝；
敌人不能胜过你，如阿修罗不胜因陀罗。
僧婆罗本生经第八终
463. 须波罗迦本生经（9）
108.
有鼻子如刀的人，浮出又沉入；
我们问你须波罗迦，这是哪一片海？

109.

Kurukacchā [bharukacchā (sī. syā. pī. aṭṭha.)] payātānaṃ, vāṇijānaṃ dhanesinaṃ;

Nāvāya vippanaṭṭhāya, khuramālīti vuccati.

110.

Yathā aggīva suriyova [aggi suriyo ca (syā.), aggīva sūriyo (ka.)], samuddo paṭidissati;

Suppārakaṃ taṃ pucchāma, samuddo katamo ayaṃ.

111.

Kurukacchā payātānaṃ, vāṇijānaṃ dhanesinaṃ;

Nāvāya vippanaṭṭhāya, aggimālīti vuccati.

112.

Yathā dadhīva khīraṃva [dadhi ca khīraṃ ca (syā.), evamuparipi], samuddo paṭidissati;

Suppārakaṃ taṃ pucchāma, samuddo katamo ayaṃ.

113.

Kurukacchā payātānaṃ, vāṇijānaṃ dhanesinaṃ;

Nāvāya vippanaṭṭhāya, dadhimālīti [khīramālīti (ka.)] vuccati.

114.

Yathā kusova sassova, samuddo paṭidissati;

Suppārakaṃ taṃ pucchāma, samuddo katamo ayaṃ.

115.

Kurukacchā payātānaṃ, vāṇijānaṃ dhanesinaṃ;

Nāvāya vippanaṭṭhāya, kusamālīti vuccati.

116.

Yathā naḷova veḷūva, samuddo paṭidissati;

Suppārakaṃ taṃ pucchāma, samuddo katamo ayaṃ.

117.

Kurukacchā payātānaṃ, vāṇijānaṃ dhanesinaṃ;

Nāvāya vippanaṭṭhāya, naḷamālīti vuccati.

118.

Mahabbhayo bhiṃsanako, saddo suyyatimānuso [samuddo suyyata’mānuso (sī. pī. aṭṭha.)];

Yathā sobbho papātova, samuddo paṭidissati;

Suppārakaṃ taṃ pucchāma, samuddo katamo ayaṃ.

119.

Kurukacchā payātānaṃ, vāṇijānaṃ dhanesinaṃ;

Nāvāya vippanaṭṭhāya, baḷavāmukhīti [vaḷabhāmukhīti (sī. syā.), balavāmukhīti (syā. ka.)] vuccati.



109.
从库如卡查出发的，寻求财富的商人；
他们的船只迷失了，那叫做剃刀之海。
110.
如同火和太阳般，大海显现；
我们问你须波罗迦，这是哪一片海？
111.
从库如卡查出发的，寻求财富的商人；
他们的船只迷失了，那叫做火焰之海。
112.
如同酸奶和牛奶般，大海显现；
我们问你须波罗迦，这是哪一片海？
113.
从库如卡查出发的，寻求财富的商人；
他们的船只迷失了，那叫做酸奶之海。
114.
如同吉祥草和谷物般，大海显现；
我们问你须波罗迦，这是哪一片海？
115.
从库如卡查出发的，寻求财富的商人；
他们的船只迷失了，那叫做吉祥草之海。
116.
如同芦苇和竹子般，大海显现；
我们问你须波罗迦，这是哪一片海？
117.
从库如卡查出发的，寻求财富的商人；
他们的船只迷失了，那叫做芦苇之海。
118.
巨大恐怖可怖的，人们听到的声音；
如同深坑悬崖般，大海显现；
我们问你须波罗迦，这是哪一片海？
119.
从库如卡查出发的，寻求财富的商人；
他们的船只迷失了，那叫做巴拉瓦目基海。

120.

Yato sarāmi attānaṃ, yato pattosmi viññutaṃ;

Nābhijānāmi sañcicca, ekapāṇampi hiṃsitaṃ;

Etena saccavajjena, sotthiṃ nāvā nivattatūti.

Suppārakajātakaṃ navamaṃ.

Ekādasakanipātaṃ niṭṭhitaṃ.

Tassuddānaṃ –

Sirimātusuposakanāgavaro, puna juṇhaka dhammamudayavaro;

Atha pāni yudhañcayako ca, dasaratha saṃvara pāragatena navāti.

120.
自从我记得自己，自从我达到理解力；
我不记得故意地，伤害过任何一个生命；
以此真实语言，愿船只平安返回。
须波罗迦本生经第九终
十一集终
其摘要：
最殊胜的养母之象，以及月光和法的最胜者；
然后饮水和战胜者，陀舍罗他、僧婆罗和到达彼岸的九经。


